Keď som si pred rokmi zaobstaral svoju prvú 3D tlačiareň, mal som z tlačového odpadu dosť zlé svedomie. Všade sa váľali nepodarené prvé vrstvy, odtrhnuté podpery a skúšobné lodičky Benchy. Upokojoval ma len jeden veľmi rozšírený argument. Väčšinou som totiž tlačil z materiálu PLA a na krabici bolo jasne napísané, že ide o zelený plast z rastlín. Počúval som, že ho jednoducho stačí hodiť na kompost a príroda sa o zvyšok postará. Dnes už viem, že to bola len veľmi pekná a šikovne zabalená polopravda. Otázka, či je PLA ekologické, ma odvtedy neprestala zaujímať a postupne som začal pátrať po skutočných faktoch.
Mnohí predajcovia zneužívajú to, že ľudia chcú mať čisté svedomie. PLA sa bežne označuje za kompostovateľné a ekologické riešenie. Skoro nikto vám však na rovinu nepovie, čo presne to v praxi znamená. Realita je taká, že váš nepodarený výtlačok sa v záhrade za domom len tak nerozloží. Skôr ho tam nájdete v takmer nezmenenom stave aj po mnohých mesiacoch. Poďme sa preto spoločne pozrieť na to, kde končí marketing a kde začína tvrdá fyzika a chémia. Nechcem tento materiál nijako démonizovať, ale je načase uviesť veci na pravú mieru.
Z čoho sa PLA vlastne vyrába
Aby sme boli spravodliví, musíme začať tým dobrým. PLA, čiže kyselina polymliečna, je takzvaný bioplast. Na rozdiel od tradičných plastov typu ABS alebo PETG sa nevyrába z ropy. Získava sa z plne obnoviteľných zdrojov. Najčastejšie sa na tento účel používa kukuričný škrob alebo cukrová trstina. A to je obrovské plus. Takýmto spôsobom výroby sa totiž výrazne šetria fosílne palivá.
Vstupná surovina je teda jednoznačne ekologickejšia. Samotný proces spracovania rastlín a ich premeny na tlačovú strunu má v porovnaní s ropnými plastmi podstatne nižšiu uhlíkovú stopu. Práve z tohto faktu ťaží väčšina marketingových kampaní. Vyrábame z rastlín, nepumpujeme ropu, šetríme planétu. Z tohto uhla pohľadu má PLA naozaj obrovský náskok pred mnohými inými materiálmi. Lenže životný cyklus výrobku nekončí pri tom, z čoho ho vyrobíme. Rozhodujúce je aj to, čo sa s ním stane, keď nám doslúži.
„Biologicky rozložiteľné“ verzus „kompostovateľné“, to nie je to isté
Tu sa dostávame k najväčšiemu kameňu úrazu. Ľudia si veľmi často pletú dva úplne odlišné pojmy. Mnohí zákazníci predpokladajú, že keď je niečo z rastlín, automaticky to po pohodení do trávy zmizne. Zámena pojmov „biologicky rozložiteľné“ a „kompostovateľné“ je zdrojom obrovského nedorozumenia.
Rozložiteľnosť PLA nie je nejaká magická vlastnosť, ktorá funguje kdekoľvek a kedykoľvek. Kompostovateľnosť je totiž prísne definovaná európskymi normami. Konkrétne ide o normu EN 13432 pre obalové materiály a normu EN 14995 pre samotné výrobky. Ak má nejaký plast certifikáciu kompostovateľnosti, znamená to jedinú vec. Materiál sa dokáže rozložiť výhradne v prostredí priemyselného kompostu. Nikde sa tam nepíše, že ho môžete zakopať v záhrade vedľa mrkvy a čakať zázraky.
Zásadný bod pre náš odbor spočíva v hrúbke materiálu. Bežný 3D výtlačok je masívny, hrubý a plný plastu. Testy a normy sa zvyčajne vzťahujú na tenké PLA obaly alebo jednorazové poháre na kávu. Tenká fólia sa pochopiteľne rozpadne oveľa rýchlejšie než váš stopercentne vyplnený držiak na slúchadlá. Výtlačky sa preto rozkladajú podstatne horšie a pomalšie, než sľubujú laboratórne certifikáty pri tenkostenných výrobkoch.
Priemyselný kompost verzus domáci kompost
Poďme si rozobrať, v čom spočíva ten obrovský rozdiel. Priemyselný kompost si nesmiete predstavovať ako obyčajnú kopu lístia a hliny. Je to vysoko sofistikované a riadené prostredie. Vo vnútri takého zariadenia sa udržiava konštantná teplota okolo 55 až 60 stupňov Celzia. Navyše sa tam starostlivo stráži riadená vlhkosť a je zabezpečená prítomnosť úplne špecifických mikroorganizmov. Za týchto extrémnych podmienok sa PLA naozaj rozloží zhruba za 4 až 12 týždňov. Spomínaná norma navyše jasne vyžaduje, aby sa 90 percent materiálu do 84 dní rozpadlo na drobné kúsky, ktoré prejdú sitom s okami veľkými 2 milimetre.
Teraz sa pozrime k vám do záhrady. Domáci kompostér, do ktorého hádžete šupky zo zemiakov a pokosenú trávu, takúto vysokú teplotu takmer nikdy nedosiahne. Väčšinou sa pohybuje hlboko pod hranicou potrebnou na naštartovanie chemického rozkladu PLA. Preto kompostovanie PLA v domácich podmienkach úplne zlyháva. Materiál sa v obyčajnom komposte rozkladá nesmierne pomaly. Bežne to trvá rádovo 1 až 3 roky. Veľmi často sa stane, že po mnohých mesiacoch vytiahnete z hliny svoj nepodarený výtlačok takmer nedotknutý. Hrozí tu aj ďalšie nebezpečenstvo. Pri takto pomalom a neúplnom rozklade môžu v komposte zostať stopy mikroplastov, ktoré si potom nechtiac roznesiete po záhonoch.
Ako dlho trvá, kým sa výtlačok z PLA rozloží
Prostredie rozhoduje o všetkom. Mierka pruhov je ilustračná, presné hodnoty sú v popiskoch.
Priemyselný kompost drží 55–60 °C, riadenú vlhkosť a správne mikróby. Domáci kompost takú teplotu takmer nikdy nedosiahne, preto rozklad trvá roky. Bez tepla a kyslíka (skládka, les, voda) sa PLA prakticky nerozkladá.
Možno vás napadne, čo sa stane, keď výtlačok zahodíte v prírode alebo keď skončí na klasickej skládke. Odpoveď je krutá. Vo voľnej prírode, vo vode alebo na uzavretej skládke chýba potrebné teplo a zvyčajne aj prístup kyslíka. Za takých okolností PLA prakticky nemizne a pretrváva v prostredí roky až desaťročia. Takže tvrdenie, že výtlačok pohodený v lese sa rozloží ako opadané lístie, je úplný nezmysel a nebezpečný mýtus.
Kam teda vyhodiť výtlačky z PLA?
Keď už vieme, že záhrada ani les nie sú riešením, vynára sa logická otázka. Ako zlikvidovať výtlačky z PLA správne a ohľaduplne? Odpoveď vás možno prekvapí a spočiatku vám bude pripadať úplne nelogická. Podľa českej ekologickej organizácie Arnika patria nepodarené výtlačky a zvyšky bežných filamentov, teda PLA aj PETG, do zmesového komunálneho odpadu. Áno, počujete správne. Čierne nádoby na zmesový odpad sú pre tento materiál tou najlepšou voľbou.
Možno máte nutkanie hodiť nepodarenú figúrku do žltého kontajnera. Veď je to plast, hovoríte si. Prosím, nerobte to. PLA nepatrí do žltého kontajnera na plasty a nepatrí ani do hnedej nádoby na bioodpad. Najmä žlté kontajnery predstavujú veľký problém. PLA aj staré známe ABS majú recyklačný kód číslo 7, ktorý nesie označenie „ostatné“. Bežné obecné recyklačné programy a triediace linky si s týmto typom plastu nevedia poradiť. Nevedia, čo s ním. Ak PLA skončí v žltom kontajneri, správa sa tam skôr ako kontaminant. Môže dokonca pokaziť a znehodnotiť recykláciu bežných plastov, ako je napríklad klasický PET. Skončí to tak, že celá dávka starostlivo vytriedeného plastu musí zamieriť do spaľovne.
Kam patria výtlačky a zvyšky z PLA
Podľa ekologickej organizácie Arnika. Znie to neintuitívne, ale je to zatiaľ najzodpovednejšia cesta.
Vyhodiť tlačový odpad do zmesového odpadu znie na prvé počutie strašne neekologicky. Zvlášť pri materiáli, ktorý sa chváli rastlinným pôvodom. V súčasnom českom systéme nakladania s odpadmi je to však momentálne najzodpovednejšia cesta. Zmesový odpad totiž v Česku veľmi často putuje do moderných spaľovní, kde sa z neho vyrobí teplo alebo elektrická energia. A keďže PLA pochádza z rastlín, pri jeho spaľovaní sa do ovzdušia neuvoľňuje toľko toxických splodín ako pri pálení plastov z ropy.
Takže je PLA ekologické, alebo nie?
Dostávame sa k jadru veci. Nemám rád čiernobiele videnie sveta. Ak budeme k tomuto materiálu pristupovať racionálne, musíme priznať určitú nuansu. PLA rozhodne nie je ekologický zázrak, ktorý spasí planétu a uľahčí nášmu svedomiu po každom pokazenom výtlačku. Rovnako to však nie je ani žiadna odpadová katastrofa, kvôli ktorej by sme mali 3D tlač zavrhnúť.
Jeho obrovskou a nespochybniteľnou výhodou je vstupná surovina. Vždy bude lepšie sadiť kukuricu než ťažiť ropu. Spracovanie škrobu je k prírode oveľa šetrnejšie. Slabinou tohto materiálu je bohužiaľ koniec jeho životnosti a predovšetkým hlboko zakorenené mýty o tom, že sa rozloží úplne kdekoľvek. O tom, nakoľko je PLA ekologické, sa nerozhoduje v továrni, ale u nás doma. Rozhoduje o tom hlavne to, ako s materiálom nakoniec naloží človek, ktorý tlačiareň obsluhuje.
Ako tlačiť a likvidovať zodpovedne
Naše koníčky majú vždy nejaký dopad na okolie. To však neznamená, že sa musíme zmieriť s kopami zbytočného odpadu. Existujú oveľa ekologickejšie spôsoby, ako s tlačou zaobchádzať. Zlatým pravidlom je začať tlačiť s rozmyslom. Ak venujete viac času príprave modelu, správnemu nastaveniu teploty a kalibrácii prvej vrstvy, vznikne vám podstatne menej zmetkov. Lepšia prevencia znamená prázdnejší kôš.
Ak si už kúpite kvalitný PLA filament a nejaký ten kúsok sa predsa len nepodarí, nemusíte ho hneď vyhadzovať. Poškodené diely a zvyšky strún sa dajú s trochou snahy znovu použiť. Mnohí tlačiari si ich odkladajú, aby ich mohli rozomlieť alebo pretaviť do nových tvarov. Sám mám v dielni krabicu plnú podpier, ktoré postupne tavím do silikónových foriem. Vznikajú z toho zaujímavé ťažidlá alebo podložky pod nábytok.
Veľkou nádejou pre našu tlačiarsku komunitu sú vznikajúce komunitné recyklačné siete. Ľudia sa začínajú spájať, aby problém s odpadom riešili spoločne. Môžete využiť napríklad interaktívnu mapu Prusa World. Často na nej nájdete nadšencov z vášho okolia, ktorí starý plast zbierajú a vedia z neho vytlačiť novú strunu. Ďalšou skvelou iniciatívou je globálna sieť Precious Plastic, ktorá združuje ľudí vybavených drvičkami a lismi. Na týchto miestach sa dajú zvyšky filamentu bezpečne odovzdať na ďalšie spracovanie. Tým sa kruh uzatvára a materiál dostáva druhú šancu bez toho, aby zaťažoval smetné nádoby.
Časté otázky
Je PLA biologicky rozložiteľné?
Biologicky rozložiteľné je len technicky vzaté a za veľmi špecifických podmienok. Má certifikáciu na priemyselnú kompostovateľnosť (normy EN 13432 a EN 14995). To znamená, že sa rozloží len v priemyselnom komposte pri teplote 55 až 60 °C, za prítomnosti správnych mikroorganizmov a presne riadenej vlhkosti.
Rozloží sa výtlačok z PLA v záhrade alebo v lese?
Nerozloží. Alebo aspoň nie v čase, ktorý by nás uspokojil. V domácom kompostéri, v záhrade, v lese alebo vo vode chýba vysoká teplota a často aj kyslík. V takom prostredí plast vydrží roky až desaťročia a môže po sebe zanechávať mikroplasty.
Patrí PLA do žltého kontajnera na plasty?
Zásadne nepatrí. Tento materiál má recyklačný kód 7, čo znamená „ostatný plast“. Bežné triediace linky ho nevedia spracovať. V žltom kontajneri funguje ako nežiaduci kontaminant, ktorý môže zničiť celú várku recyklovaného PET materiálu. Podľa organizácie Arnika patrí do zmesového komunálneho odpadu.
Je PLA ekologickejšie než PETG alebo ABS?
Z hľadiska výroby áno. Vyrába sa z obnoviteľných zdrojov, ako je kukuričný škrob alebo cukrová trstina, nie z ropy. Má tak oveľa nižšiu uhlíkovú stopu. Na konci životnosti sa však stáva problematickým odpadom, rovnako ako iné plasty, ak nie je k dispozícii špeciálna priemyselná kompostáreň alebo komunitná recyklácia.
Dá sa PLA recyklovať?
Áno, materiál sa dá recyklovať, ale nie cez bežné mestské kontajnery. Zvyšky môžete doma rozomlieť a znovu pretaviť. Najjednoduchšou cestou je odovzdať čisté odrezky a zmetky nadšencom alebo firmám, ktoré majú zariadenie na výrobu nového filamentu. Nájdete ich napríklad cez mapu Prusa World alebo sieť Precious Plastic.
